Dedičské konanie v roku 2026: Ako prebieha, kto dedí a koľko stojí

08. 07. 2026

Obsah článku:

1. Čo je dedičské konanie?
2. Kto dedí podľa zákona?
3. Ako dedičské konanie prebieha?
4. Koľko stojí dedičské konanie?
5. Odmietnutie dedičstva a dohoda dedičov

---

Aktualizované: júl 2026

Dedičské konanie je zákonom stanovený postup, ktorým sa po úmrtí človeka (poručiteľa) určuje, komu prechádza jeho majetok, práva aj záväzky. Na Slovensku konanie vedie notár poverený súdom – vystupuje ako tzv. súdny komisár. Cieľom je určiť dedičov, zistiť rozsah majetku a dlhov a vydať rozhodnutie o dedičstve.

Čo je dedičské konanie?

Ide o proces, pri ktorom sa prejednáva pozostalosť po zosnulom. Konanie sa zvyčajne začína po vystavení úmrtného listu, ktorý matrika zasiela príslušnému okresnému súdu. Súd následne poverí notára, ktorý dedičské konanie vedie ako súdny komisár. Notár zisťuje, či existuje závet, listina o vydedení alebo iná dôležitá listina, a vyzve známych dedičov, aby sa k dedičstvu vyjadrili.

Kto dedí podľa zákona?

Ak poručiteľ nezanechal závet, dedenie sa riadi tzv. dedením zo zákona. Občiansky zákonník na Slovensku rozdeľuje dedičov do štyroch dedičských skupín:

• Prvá dedičská skupina – deti poručiteľa a jeho manžel alebo manželka. Každý z nich dedí rovnakým dielom. Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel nadobúdajú jeho deti, prípadne ďalší potomkovia.
• Druhá dedičská skupina – ak nededia potomkovia, dedí manžel alebo manželka, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré s poručiteľom žili najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Manžel alebo manželka v tejto skupine dedí vždy najmenej polovicu dedičstva.
• Tretia dedičská skupina – ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré s ním žili najmenej jeden rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a splňujú zákonné podmienky. Ak niektorý zo súrodencov nededí, jeho podiel pripadá jeho deťom.
• Štvrtá dedičská skupina – ak nededí nikto z tretej skupiny, dedia prarodičia poručiteľa. Ak nededí žiadny z prarodičov, dedia rovnakým dielom ich deti, teda napríklad tety a strýkovia poručiteľa.
• Ak nededí žiadny dedič ani podľa zákona, dedičstvo pripadne štátu ako tzv. odúmrť.

Poručiteľ môže spísať závet, ktorým určí, komu má majetok pripadnúť. Aj v takom prípade je však potrebné počítať s tzv. neopomenuteľnými dedičmi, teda najmä s potomkami poručiteľa. Maloletým potomkom musí pripadnúť aspoň toľko, koľko predstavuje ich zákonný dedičský podiel, a plnoletým potomkom aspoň polovica ich zákonného podielu, ak neboli platne vydedení.

Ako dedičské konanie prebieha?

Konanie sa začína tzv. predbežným vyšetrením. Notár zisťuje okruh dedičov, rozsah majetku, prípadné dlhy a overuje, či poručiteľ nezanechal závet alebo listinu o vydedení. Následne si vyžiada potrebné dokumenty – napríklad list vlastníctva, potvrdenia z bánk, technické preukazy vozidiel, doklady o úveroch alebo iné podklady k majetku a záväzkom.

Po zhromaždení všetkých podkladov nasleduje prejednanie dedičstva, na ktorom sa rieši ocenenie majetku, prípadné dlhy a dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva. Ak sa dedičia dohodnú, notár ich dohodu zapracuje do rozhodnutia. Ak dohoda nevznikne, rozhoduje sa podľa zákonných pravidiel a preukázaného dedičského práva.

Dôležité je myslieť aj na dlhy poručiteľa. Dedič na Slovensku zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom a za dlhy poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je pozostalosť predlžená, môže sa riešiť dohoda s veriteľmi alebo likvidácia dedičstva.

Na konci notár ako súdny komisár vydá uznesenie o dedičstve, ktorým potvrdí, kto dedičstvo nadobudol a v akom rozsahu. Ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok alebo len majetok nepatrnej hodnoty, konanie môže byť zastavené.

Koľko stojí dedičské konanie?

Na Slovensku treba pri dedičskom konaní počítať najmä s odmenou notára ako súdneho komisára, súdnym poplatkom a prípadnými hotovými výdavkami. Odmena notára sa riadi vyhláškou o odmenách a náhradách notárov a vypočítava sa podľa hodnoty majetku, ktorý je predmetom dedičstva:

• z prvých 3 300 € základu činí odmena 2 %,
• z presahujúcej sumy až do 16 500 € základu činí 1 %,
• z presahujúcej sumy až do 33 100 € základu činí 0,7 %,
• z presahujúcej sumy až do 99 500 € základu činí 0,4 %,
• z presahujúcej sumy až do 663 800 € základu činí 0,2 %,
• najnižšia odmena je 23 €,
• suma nad 663 800 € sa do základu odmeny nezapočítava.

Orientačne teda platí, že:

• pri majetku v hodnote 10 000 € je základná odmena notára približne 133 € + DPH,
• pri majetku v hodnote 50 000 € je základná odmena notára približne 382 € + DPH,
• pri majetku v hodnote 100 000 € je základná odmena notára približne 581 € + DPH,
• pri majetku v hodnote 200 000 € je základná odmena notára približne 781 € + DPH.

Ak je notár platiteľom DPH, k odmene a náhradám sa pripočítava DPH. K tomu sa môžu pripočítať aj hotové výdavky, napríklad poštovné, opisy, výpisy, znalecké posudky, preklady alebo iné náklady potrebné na prejednanie dedičstva. Pri mimoriadne zložitom alebo časovo náročnom konaní môže byť odmena notára primerane zvýšená, najviac však o 50 %.

Okrem odmeny notára sa platí aj súdny poplatok za dedičské konanie, ktorý sa počíta z čistej hodnoty dedičstva:

• do 3 319 € čistej hodnoty dedičstva je súdny poplatok 10 €,
• nad 3 319 € do 9 958 € je súdny poplatok 25 €,
• nad 9 958 € je súdny poplatok 0,2 % z čistej hodnoty dedičstva, najviac však 250 €.

Daň z dedičstva sa na Slovensku neplatí. Príjem získaný dedením nie je predmetom dane z príjmov. Pozor však môže byť potrebné dať pri neskoršom predaji zdedenej nehnuteľnosti, kde sa už posudzuje daň z príjmu podľa osobitných pravidiel. V prípade väčšieho alebo zložitejšieho dedičstva je preto vhodné poradiť sa s notárom, účtovníkom alebo daňovým poradcom.

Odmietnutie dedičstva a dohoda dedičov

Dedič môže dedičstvo odmietnuť v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď bol súdom alebo notárom upovedomený o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia. Zo závažných dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť, o predĺženie je však potrebné požiadať ešte pred jej uplynutím.

Odmietnutie musí byť výslovné a robí sa ústne do zápisnice alebo písomným vyhlásením. Dedič nemôže odmietnuť len časť dedičstva – odmietnutie sa vzťahuje na celé dedičstvo vrátane majetku aj dlhov. Ak dedič dedičstvo včas neodmietne, považuje sa za prijaté.

Odmietnutie dedičstva je potrebné odlišovať od dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva. Dediči sa môžu v konaní dohodnúť, ako si majetok rozdelia, napríklad že určitú vec nadobudne jeden dedič a ostatných vyplatí. Ak sa dedičia nedohodnú, postupuje sa podľa zákona a rozhodnutia súdu. Ak sa nenájde žiadny dedič, majetok pripadne štátu.