Dedičské konanie v roku 2026: ako prebieha, kto dedí a koľko stojí
Obsah článku:
- Čo je dedičské konanie?
- Ako sa konanie začína a kto ho vedie?
- Ako prebieha dedičské konanie krok za krokom?
- Čo sa počíta do dedičstva?
- Kto dedí podľa zákona?
- Čo si pripraviť k notárovi?
- Dlhy poručiteľa a zodpovednosť dedičov
- Koľko stojí dedičské konanie?
- Platí sa dedičská daň?
- Odmietnutie dedičstva a dohoda dedičov
- Ako dlho dedičské konanie trvá?
- Dedičské konanie bez majetku
- Čo ak sa ďalší majetok objaví neskôr?
- Časté praktické otázky
Aktualizované: júl 2026
Dedičské konanie je zákonom upravený proces, pri ktorom sa po smrti človeka zisťuje jeho majetok, dlhy a okruh dedičov. Výsledkom je rozhodnutie, kto dedičstvo nadobudne a v akom rozsahu.
Konanie sa spravidla začína automaticky. Rodina preto bežne nemusí podávať samostatnú žiadosť ani si vyberať notára. Súd prípad pridelí konkrétnemu notárovi, ktorý ako súdny komisár zisťuje dedičov, majetok, dlhy a prípadný závet alebo listinu o vydedení.
Čo je dedičské konanie?
Dedičské konanie slúži na prejednanie dedičstva po zomrelom, ktorý sa v právnych predpisoch označuje ako poručiteľ. Dedičstvo tvorí majetok, majetkové práva a dlhy poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli.
V priebehu konania sa zisťuje najmä:
- kto prichádza do úvahy ako dedič,
- či poručiteľ zanechal závet, listinu o vydedení alebo inú relevantnú listinu,
- aký majetok a aké dlhy poručiteľ zanechal,
- čo patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
- aká je všeobecná hodnota majetku,
- či sa dedičia dohodnú na rozdelení dedičstva,
- komu bude dedičstvo nakoniec potvrdené.
Na Slovensku sa dedí zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak závet rieši iba časť majetku, zvyšná časť sa dedí podľa zákona.
Ako sa konanie začína a kto ho vedie?
Dedičské konanie sa spravidla začína bez návrhu. Matrika oznámi úmrtie súdu príslušnému na konanie o dedičstve a súd následne poverí notára, aby vo veci konal a rozhodoval.
Notára si dedičia nemôžu sami vybrať. Poveruje ho súd podľa rozvrhu práce, aby bolo rozdelenie prípadov rovnomerné a nestranné.
Notár pri dedičskom konaní vystupuje ako súdny komisár. Jeho úkony sa považujú za úkony súdu. Ako prvú spravidla kontaktuje osobu, ktorá zabezpečovala pohreb, a pozve ju na predbežné vyšetrenie.
Ak sa domnievate, že ste dedičom, ale dlhší čas vás nikto nekontaktoval, môžete sa obrátiť na súd príslušný podľa posledného trvalého pobytu poručiteľa. Súd vám môže oznámiť, ktorý notár prípad vybavuje.
Ako prebieha dedičské konanie krok za krokom?
1. Oznámenie úmrtia súdu
Po zápise úmrtia matrika oznámi úmrtie príslušnému súdu. Konanie sa preto bežne začne bez toho, aby rodina podávala návrh.
2. Poverenie notára
Súd poverí konkrétneho notára, aby vykonal potrebné úkony ako súdny komisár. Notára nemožno zmeniť len preto, že by rodine viac vyhovovala iná notárska kancelária.
3. Predbežné vyšetrenie
Notár najprv spravidla kontaktuje obstarávateľa pohrebu. Zisťuje základné informácie o rodine, možných dedičoch, majetku, dlhoch a o tom, či poručiteľ zanechal závet alebo inú dôležitú listinu.
Notár zároveň preveruje dostupné registre a evidencie. Rodina však môže konanie výrazne urýchliť, ak poskytne prehľad majetku, záväzkov a kontaktné údaje možných dedičov.
4. Zistenie dedičského práva
Notár zisťuje, či existuje závet, listina o vydedení alebo iný dokument dôležitý pre dedičské konanie.
Ak závet neexistuje alebo sa nevzťahuje na celý majetok, určia sa dedičia podľa zákonnej dedičskej postupnosti.
5. Zistenie majetku a dlhov
Do konania sa zahrnú nehnuteľnosti, peniaze, bankové účty, vozidlá, podiely v spoločnostiach, cenné papiere, pohľadávky a ďalšie majetkové práva. Zároveň sa zisťujú pôžičky, úvery, nedoplatky a iné dlhy.
6. Ocenenie dedičstva
Majetok sa oceňuje všeobecnou hodnotou. Pri jednoduchších veciach môže hodnota vychádzať z dostupných podkladov a vyjadrení účastníkov. Pri nehnuteľnostiach, obchodných podieloch alebo spornom majetku môže byť potrebný znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie.
7. Pojednávanie s dedičmi
Dedičia sú poučení o svojich právach, vrátane možnosti dedičstvo odmietnuť. Následne sa rieši, kto dedí a ako sa majetok rozdelí.
Dedičia sa môžu na vyporiadaní dedičstva dohodnúť, ak dohoda neodporuje zákonu ani dobrým mravom. Ak dohoda nevznikne, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa preukázaných dedičských práv.
8. Uznesenie o dedičstve
Na konci konania vydá notár ako súdny komisár uznesenie, v ktorom potvrdí nadobudnutie dedičstva a rozhodne aj o nákladoch konania. Po právoplatnosti uznesenia je možné vykonať zmeny v katastri nehnuteľností, bankách, evidencii vozidiel a ďalších inštitúciách.
Čo sa počíta do dedičstva?
Do dedičstva patrí najmä majetok a dlhy, ktoré poručiteľ vlastnil alebo mal v okamihu smrti a ktoré jeho smrťou nezanikli.
Môže ísť napríklad o:
- domy, byty, pozemky a spoluvlastnícke podiely,
- peniaze v hotovosti a na bankových účtoch,
- vozidlá a ďalšie hnuteľné veci,
- akcie, podielové listy a iné investície,
- obchodné podiely v spoločnostiach,
- pohľadávky voči iným osobám,
- majetkové autorské a ďalšie prevoditeľné práva,
- pôžičky, úvery, nedoplatky a ďalšie dlhy.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
Ak poručiteľ žil v manželstve a existovalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do dedičstva sa automaticky nezahŕňa celý spoločný majetok.
Najprv sa v rámci dedičského konania vyporiada bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Určí sa, ktorá časť pripadne pozostalému manželovi alebo manželke a ktorá časť bude tvoriť dedičstvo určené na dedenie.
Nie je preto vždy správne povedať, že pozostalý manžel automaticky získa polovicu každej jednotlivej veci. Konkrétne vyporiadanie závisí od majetkového režimu manželov, dohody dedičov a okolností prípadu.
Kto dedí podľa zákona?
Zákonná dedičská postupnosť sa použije vtedy, ak poručiteľ nezanechal platný závet, prípadne ak závetom nerozhodol o celom dedičstve.
Slovenský Občiansky zákonník rozdeľuje dedičov do štyroch dedičských skupín:
- Prvá skupina: deti poručiteľa a manžel alebo manželka. Každý z nich dedí rovnakým dielom. Ak niektoré dieťa nededí, na jeho miesto nastupujú jeho deti, prípadne ďalší potomkovia.
- Druhá skupina: ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí manžel alebo manželka, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Manžel alebo manželka dedí vždy najmenej polovicu dedičstva.
- Tretia skupina: ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia rovnakým dielom súrodenci poručiteľa a osoby zo spoločnej domácnosti, ktoré spĺňajú zákonné podmienky. Ak niektorý zo súrodencov nededí, jeho podiel nadobúdajú jeho deti.
- Štvrtá skupina: ak nededí nikto v tretej skupine, dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa. Ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda napríklad tety a strýkovia poručiteľa.
Podrobný prehľad poradia a podielov nájdete v článku Dedičské skupiny: kto dedí podľa zákona.
Nesezdaný partner alebo partnerka nie je automaticky v rovnakom postavení ako manžel alebo manželka. Zo zákona môže dediť ako osoba zo spoločnej domácnosti iba vtedy, ak splní zákonné podmienky, a to až v druhej alebo tretej dedičskej skupine.
Neopomenuteľní dedičia
Neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko predstavuje ich zákonný dedičský podiel. Plnoletým potomkom sa musí dostať aspoň polovica ich zákonného podielu.
Závet teda nemusí automaticky znamenať, že deti nedostanú nič. Ich právo môže zaniknúť napríklad platným vydedením alebo tým, že dedičstvo odmietnu.
Čo si pripraviť k notárovi?
Konkrétny zoznam dokumentov vždy upresní notár. Na predbežné šetrenie je však užitočné pripraviť najmä:
- doklad totožnosti,
- kontaktné údaje na deti, manžela alebo manželku, rodičov, súrodencov a ďalších možných dedičov,
- závet alebo inú listinu nájdenú doma,
- údaje o nehnuteľnostiach a prípadné nadobúdacie zmluvy,
- informácie o bankových účtoch, sporení a investíciách,
- technické preukazy vozidiel,
- doklady k obchodným podielom alebo podnikaniu,
- zmluvy o pôžičkách, úveroch a ďalších záväzkoch,
- doklady o pohľadávkach poručiteľa,
- faktúru alebo iné doklady o nákladoch pohrebu,
- informácie o majetku alebo dlhoch v zahraničí.
Nie je nutné mať pri prvej návšteve všetky podklady. Dôležité je notára upozorniť na známy majetok, dlhy a osoby, ktoré môžu mať dedičské právo. Potrebné dokumenty možno zvyčajne doplniť neskôr.
Dlhy poručiteľa a zodpovednosť dedičov
Na dedičov neprechádza iba majetok, ale aj dlhy poručiteľa. Slovenské právo však dediča chráni tým, že za poručiteľove dlhy zodpovedá len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
Ak je dedičov viac, zodpovedajú za primerané náklady pohrebu a za dlhy poručiteľa podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli.
Ak je dedičstvo predlžené, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Takáto dohoda podlieha schváleniu súdu. Ak k dohode nedôjde, súd môže nariadiť likvidáciu dedičstva.
Pri nejasných alebo vysokých dlhoch je vhodné čo najskôr povedať notárovi o všetkých známych záväzkoch, úveroch, pôžičkách, ručeniach alebo exekúciách. Ak dedič nechce dedičstvo prijať, musí si včas premyslieť možnosť jeho odmietnutia.
Koľko stojí dedičské konanie?
Odmena notára ako súdneho komisára sa riadi notárskym tarifom. Základom pre jej výpočet je všeobecná hodnota majetku poručiteľa, ktorý sa stal predmetom dedičského konania.
V roku 2026 sa základná odmena počíta takto:
- z prvých 3 300 € základu činí 2 %,
- z presahujúcej sumy do 16 500 € činí 1 %,
- z presahujúcej sumy do 33 100 € činí 0,7 %,
- z presahujúcej sumy do 99 500 € činí 0,4 %,
- z presahujúcej sumy do 663 800 € činí 0,2 %,
- suma nad 663 800 € sa do základu nezapočítava.
Minimálna odmena je 23 €. Ak bolo konanie zastavené alebo bolo odmietnuté podanie vo veci samej, odmena notára je 13 €.
Orientačné príklady odmeny notára
- majetok v hodnote 10 000 € – odmena približne 133 €,
- majetok v hodnote 50 000 € – odmena približne 382 €,
- majetok v hodnote 100 000 € – odmena približne 581 €,
- majetok v hodnote 300 000 € – odmena približne 981 €.
Uvedené sumy predstavujú iba základnú odmenu notára. Ak je notár platiteľom DPH, k odmene sa pripočíta DPH. Celkovú cenu konania môžu zvýšiť aj hotové výdavky, znalecké posudky a samostatný súdny poplatok.
Súdny poplatok za dedičské konanie
Okrem odmeny notára sa za dedičské konanie platí aj súdny poplatok, ktorý sa určuje podľa čistej hodnoty dedičstva:
- do 3 319 € čistej hodnoty dedičstva – 10 €,
- do 9 958 € čistej hodnoty dedičstva – 25 €,
- nad 9 958 € – 0,2 % z čistej hodnoty dedičstva, najviac však 250 €.
Za podanie návrhu na dodatočné prejednanie novoobjaveného majetku sa platí 1 % z čistej hodnoty majetku, ktorý sa má prejednať, najmenej 10 € a najviac 250 €.
Pripočítať sa môžu najmä:
- náklady na doručovanie a získavanie údajov z evidencií,
- znalecké posudky a odborné vyjadrenia,
- preklady a náklady súvisiace s majetkom v zahraničí,
- cestovné výdavky,
- náklady na odpisy, výpisy, kópie alebo administratívne úkony,
- odmena za vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve, ak je potrebné.
Ak boli úkony notára mimoriadne obťažné alebo časovo náročné, môže byť odmena primerane zvýšená, najviac však o 50 %.
Kto platí notára?
Odmenu notára a jeho hotové výdavky spravidla platí dedič, ktorý dedičstvo nadobudol. Ak je dedičov viac, náklady platia podľa vzájomného pomeru ceny nadobudnutého dedičstva.
Ak sa vykoná likvidácia dedičstva, odmena notára a jeho hotové výdavky sa uhrádzajú z výťažku likvidácie. V rozsahu, v akom ich nemožno z výťažku uhradiť, ich platí štát. O konkrétnej výške nákladov sa rozhodne v dedičskom konaní.
Platí sa dedičská daň?
Dedičská daň sa na Slovensku neplatí. Príjem nadobudnutý dedením nie je predmetom dane z príjmov, s výnimkou príjmov, ktoré z takto nadobudnutého majetku neskôr plynú.
To znamená, že samotné nadobudnutie dedičstva sa nezdaňuje. Daňová povinnosť však môže vzniknúť neskôr, napríklad pri predaji zdedenej nehnuteľnosti, pri príjme z prenájmu alebo pri výnosoch z majetku.
Ak ide o hodnotnejší majetok, majetok v zahraničí alebo následný predaj zdedeného majetku, je vhodné poradiť sa s účtovníkom alebo daňovým poradcom.
Odmietnutie dedičstva a dohoda dedičov
Pri dedičstve je dôležité rozlišovať medzi odmietnutím dedičstva, dohodou dedičov a vydedením.
Odmietnutie dedičstva
Dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie musí urobiť ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu.
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom upovedomený o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť.
Dedičstvo nemožno odmietnuť iba sčasti, s podmienkou alebo s výhradou. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva sa nedá odvolať.
Dohoda dedičov
Ak je dedičov viac, môžu sa v dedičskom konaní dohodnúť, ako si dedičstvo rozdelia. Súd dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.
Dohoda môže byť praktická napríklad vtedy, keď má jeden dedič záujem o nehnuteľnosť a ostatní dedičia majú byť vyplatení, alebo keď sa dedičia dohodnú na inom rozdelení majetku, než by vyplývalo z ich podielov.
Vydedenie
Vydedenie je jednostranný úkon poručiteľa za života. Poručiteľ môže vydediť potomka iba zo zákonom stanovených dôvodov, napríklad ak mu neposkytol potrebnú pomoc, trvalo o neho neprejavoval skutočný záujem, bol odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo trvalo vedie neusporiadaný život.
Listina o vydedení musí spĺňať zákonné náležitosti a musí v nej byť uvedený dôvod vydedenia.
Ako dlho dedičské konanie trvá?
Pre skončenie dedičského konania neexistuje jedna univerzálna lehota. Jednoduchšie konanie môže byť uzavreté v priebehu niekoľkých mesiacov, zložitejšie prípady však môžu trvať dlhšie.
Dĺžku konania ovplyvňuje najmä:
- počet dedičov a dostupnosť ich kontaktných údajov,
- rozsah majetku a dlhov,
- nutnosť získať podklady od bánk a ďalších inštitúcií,
- ocenenie nehnuteľností, firiem alebo iného zložitého majetku,
- majetok alebo dedičia v zahraničí,
- spory o platnosť závetu alebo dedičské právo,
- nezhoda dedičov na rozdelení majetku,
- ďalšie súdne konania súvisiace s dedičstvom.
Konanie možno urýchliť tým, že dedičia včas dodajú požadované dokumenty, uvedú všetok známy majetok a dlhy a reagujú na výzvy notára.
Dedičské konanie bez majetku
Dedičské konanie sa môže začať aj vtedy, keď sa rodina domnieva, že poručiteľ žiadny majetok nemal. Až notár a súd môžu na základe zistených informácií rozhodnúť, ako bude konanie ukončené.
Ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok, konanie sa zastaví.
Ak zanechal iba majetok nepatrnej hodnoty, môže byť vydaný tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie sa následne zastaví. V takom prípade sa zvyčajne dedičské právo nepremieta do bežného rozdelenia majetku medzi dedičov.
Za majetok nepatrnej hodnoty nie je stanovená jedna pevná suma použiteľná pre všetky prípady. Posudzuje sa konkrétna hodnota majetku, okolnosti prípadu a primerané náklady pohrebu.
Čo ak sa ďalší majetok objaví neskôr?
Ak sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví ďalší majetok poručiteľa, môže prebehnúť dodatočné konanie o dedičstve.
Môže ísť napríklad o:
- zabudnutý bankový účet,
- pozemok alebo spoluvlastnícky podiel,
- cenné papiere,
- pohľadávku poručiteľa,
- majetok v zahraničí,
- obchodný podiel alebo iné majetkové právo.
Dodatočné konanie o dedičstve vykoná súd, na ktorom bolo pôvodné dedičské konanie skončené. Ak sa objaví iba ďalší dlh poručiteľa, dodatočné konanie sa nevykoná.
Časté praktické otázky
Musí sa dedič do konania sám prihlásiť?
Známych dedičov zisťuje a kontaktuje notár. Ak však o možnom dedičovi notár nevie, môže sa konanie skomplikovať. Osoba, ktorá sa považuje za dediča a nebola kontaktovaná, by sa mala obrátiť na príslušný súd alebo notára.
Dá sa vybrať notár?
Nie. Notára ako súdneho komisára poveruje súd podľa rozvrhu práce. Dedičia si ho sami nevyberajú.
Musí byť každý majetok ocenený znalcom?
Nemusí. Znalecký posudok je potrebný najmä vtedy, ak hodnotu nemožno spoľahlivo určiť inak, majetok je zložitejší alebo sa účastníci na hodnote nezhodnú.
Prechádzajú na dedičov aj dlhy?
Áno. Dedič však zodpovedá za poručiteľove dlhy iba do výšky ceny dedičstva, ktoré nadobudol. Ak si nie je istý rozsahom dlhov, mal by situáciu čo najskôr riešiť s notárom.
Môže dedičstvo pripadnúť štátu?
Áno. Ak dedičstvo nenadobudne žiadny dedič zo závetu ani zo zákona, pripadne štátu ako odúmrť. Štát následne zodpovedá za poručiteľove dlhy a primerané náklady pohrebu rovnako ako dedič.
Dedičské konanie je pre pozostalých často prvým väčším právnym procesom po úmrtí blízkeho človeka. Nie je nutné poznať vopred všetky právne podrobnosti. Dôležité je notárovi pravdivo oznámiť informácie o rodine, majetku a dlhoch, včas reagovať na jeho výzvy a pri nejasných záväzkoch si dobre premyslieť, či dedičstvo prijať alebo odmietnuť.
